Kálačakra a Šambala
Zjednotenie duchovných smerov Šambaly
8. kráľ menom Džampal Dragpa sa spýtal svojho ministra: "Koľko iných vier a náboženstiev máme v našej nádhernej krajine". Jeho minister mu povedal: "V tejto nádhernej krajine s mnohými kráľovstvami máme stovky náboženstiev, vier a spirituálnych ciest. Kráľ preto zvolal všetkých vodcov zo všetkých provincii. V tej dobe bolo veľa náboženstiev a duchovných ciest, ktoré nabádali ľudí ku krvavým obetám, sľubujúcim duchovný pokrok a spirituálne zážitky. Mnohé duchovné smery používali nielen zvieracie obety, ale aj nesprávne sexuálne praktiky, ktorými si sľubovali špeciálne energie na dosiahnutie duchovných a magických schopností.
Keďže kráľ bol jasnovidný a videl budúcnosť, vedel, že ak nespraví niečo s týmito nesprávnymi duchovnými smermi, ktoré obetujú zvieratá a vytvárajú negatívnu a deštruktívnu energiu, jeho krajinu to povedie do záhuby. Kráľ povedal týmto duchovným vodcom, aby prestali s týmito praktikami, alebo nech opustia krajinu. Vodcovia však nechceli upustiť od svojich praktík a rituálov, ktoré robili už celé generácie a tak sa radšej rozhodli opustiť Šambalu.
Dlho putovali v ťažkých podmienkach bez prestávky, mnoho dní a nocí, až boli veľmi unavení a zaspali na celý deň a celú noc. Kráľ Šambaly cítil silné karmické prepojenie s týmito ľuďmi a preto požiadal jedného silného ducha - ochrancu, aby ich doniesol späť. Duch ich doniesol späť do kráľovho mesta položil ich k východnej bráne mandaly Kálačakru. Keď sa títo ľudia zobudili, videli, že sú pred východnou bránou mandaly Kálačakru. Spýtali sa jedného ministra, ktorý sa k nim priblížil, ako sa sem dostali. Pamätali sa len na to, že dlho putovali, boli unavení, hladní a smädní, uložili sa k spánku a zobudili sa zase v Šambale. Minister im povedal, že kráľ má jasnovidné schopnosti, videl, že majú spoločné karmické prepojenie, dal ich preto doniesť naspäť a že ak budú spoločne praktikovať, môžu dosiahnuť spirituálny rozvoj. Vodcovia týchto ľudí vo svojom vedomí pocítili hlboké prepojenie s kráľom a s krajinou Šambala a požiadali kráľa o učenie a zasvätenie. Kráľ im na to povedal: "Neposlal som vás preč, lebo som vás nemal rád, ale preto lebo to bolo nutné. Teraz aj vy vidíte, že to bolo potrebné a ja teraz viem, že ste pripravení na zasvätenie do Kálačakry." Kráľ im odovzdal učenia a zasvätenia a onedlho sa všetci premenili na božstvo Kálačakru a dosiahli osvietenie.
Po tejto veľkej udalosti sa podarilo kráľovi spojiť všetky náboženstvá a duchovné smery. Dovtedy bol nazývaný Dharma kráľom, ale od tejto udalosti dostal meno Rigden. Následne všetci ďalší králi Šambaly boli nazývaní Rigdenmi. Kráľ Rigden napísal veľmi dôležité komentáre k tantre Kálačakry. Po jeho dosiahnutí osvietenia odovzdal kráľovstvo svojmu synovi Pema Karpovi. Aj tento kráľ praktikoval učenia Kálačkakru, napísal knihy a dával zasvätenia. Po tom, čo prvý kráľ Rigden spojil všetky náboženstvá, celá krajina a ďalších 11 kráľov veľmi pilne praktikovali Kálačakru.
Zo Šambaly do Indie
V časoch 11. kráľa Rigdena sa učenie Kálačakra vrátilo späť do Indie. V tej dobe žil jeden brahman so synom, ktorý praktikoval tantru Jamantaku. Syn brahmana dlho študoval sútry a tantry, a získal veľmi hlboký vhľad. Jeho hlavnou praxou bola meditácia Táry a Mandžušrího. Jedného dňa mal víziu, počas ktorej mu tieto božstvá odporúčali, aby nadviazal kontakt s krajinou Šambala a vypýtal si učenia a zasvätenia do meditačného aspektu Kálačakra, ktorý bude veľmi užitočný pre jeho meditačnú prax. Síce počul už meno krajiny Šambala, vedel že je to na severe, ale nevedel kadiaľ má ísť.
Cesta na sever bola veľmi zložitá, hlavne pri hraniciach boli vrchy a hory, ktoré bolo takmer nemožné zdolať. V tom čase mal kráľ Šambaly víziu, v ktorej videl, ako sa z Indie do jeho krajiny blíži veľký jogín. Vedel, že ak tomuto jogínovi odovzdá náuky a zasvätenia Kálačakru, bude to mať obrovský úžitok. Videl však aj nebezpečenstvá, ktoré čakali na tohto jogína v horách a tak sa mu náhlil na pomoc. Indický jogín bol v hlbokom lese, keď unavený stretol jedného človeka v bielom oblečení s turbanom. Hneď si pomyslel, že to bude pravdepodobne vyslanec Šambaly. Muž v bielom sa ho spýtal kam ide. Jogín mu odpovedal, že ide do Šambaly, kde chce požiadať o zasvätenia do Kálačakru.
A vtedy mu muž v bielom povedal: "Ak máš vo svojom srdci najhlbšie odhodlanie obdržať zasvätenia do Kálačakru, ja ti ich môžem dať. Vtedy jogín spoznal, že je pred ním samotný kráľ Šambaly, urobil pred ním úklony o požiadal ho, aby mu dal zasvätenia
Po ich získaní odišiel do jaskyne, kde po šesť mesiacov praktikoval Šesť jóg Kálačakru, vďaka ktorým získal ohromnú duchovnú aj fyzickú silu. S touto silou dokázal zdolať vrchy a hory, dostať sa do Šambaly a priamo stretnúť kráľa Šambaly. Od kráľa získal mnoho ďalších zasvätení a dôležitých učení, ktoré spísal a preniesol do Indie.
Kálačakra v Indii a Tibete
Keď sa vrátil do Indie, učil Kálačakru iba 12 žiakov. V tej dobe sa toto učenie odovzdávalo tajne. Títo žiaci praktikovali meditáciu Kálačakru a počas jedného života dosiahli osvietenie. Majster, ktorý doniesol do Indie jógy Kálačakru sa volal Düšapa Čenpo. Z týchto jedenástich študentov to bol iba jeden, ktorý odovzdával ďalej učenie Kálačakru, volal sa Dušapa Čunmo.
Tento skvelý jogín odišiel do hlavnej a najväčšej kláštornej buddhistickej univerzity Nálanda, kde sa o meditácii Kálačakru nič nevedelo. Diskutoval a prednášal o Kálačakra tantre pred 500 vysoko školenými vedcami a mníchmi. Práve vďaka kláštornej univerzite Nálanda sa začalo učenie o Kálačakre šíriť v Indii ďalej. Nešírilo sa však len medzi mníchmi a vedcami, ale aj medzi laickou verejnosťou.
Neskôr v Tibete, jeden veľký mudrc a láma, Džecün Taranata napísal knihu o tantrickej praxi. V tejto knihe hovorí, že v Indii mnohí praktikujú rozličné úrovne tantry a dosahujú osvietenie, ale najľahšie dosahujú osvietenie tí, ktorí praktikujú meditáciu Kálačakru. Napísal, že tradícia Kálačakru disponuje nesmiernou silou. Tradícia Kálačakru postupovala ďalej cez majstrov a jogínov ako Nalendrapa a Dawa Gönpo. Obzvlášť Dawa Gönpo bol nesmierne vzdelaný v oblasti tantier a špeciálne aj v tantre Kálačakru. Práve tento majster priviedol učenie o Kálačakre do Tibetu.
Mal dvoch hlavných študentov Ra Locavu a Dro Locavu. Boli to nielen skvelí majstri, ale aj prekladatelia. Prekladali tantrické texty zo sanskritu do tibetštiny. Prvý preklad tantry Kálačakra zo sanskritu do tibetštiny bol v roku 1027.