Buddhizmus obsahuje základnú túžbu pochopiť javy, pochopiť realitu a to je spojené aj s nami, spojené so všetkým. V buddhizme všeobecne existuje snaha poznať povahu mysle a povahu javov. Preto je veda o mysli a javoch hlavnou témou, ktorou sa buddhizmus zaoberá. Takže vidíte, že jednou z hlavných náuk v buddhizme je nangdön rigpa, teda vnútorná veda, ktorú tvorí veda o mysli a veda o javoch. Jedna z najdôležitejších piatich hlavných náuk.

Aké sú ďaľšie náuky? Veda medicíny, veda jazyka, veda logiky a veda umenia. Čiže, keď sa pýtate, čím sa zaoberá buddhizmus, tak sa dá povedať, že vo veľmi starých dobách pojednával o piatich rôznych vedách. Jednou z nich bola vnútorná veda, nangdön rigpa. Vo veľmi starých dobách nehovoril buddhizmus o bohu alebo niečom podobnom, ale zaoberal sa týmito piatimi hlavnými náukami alebo vedami. 
Isteže, vnútorná veda nie je len veda mysle – sú v nej zahrnuté všetky rôzne meditácie a všetky vyššie stupne poznania mysle. Takto sú všetky buddhistické praxe spojené s vnútornou vedou. Veda mysle a veda javov sa preto nechápe tak ako západná veda, ale je spojená s praxou a hlavne s duchovným prístupom.

Toto je jeden zo spôsobov, akým by som chcel uviesť buddhizmus. Ak ľudia majú skôr západný spôsob pochopenia buddhizmu ako náboženstva, tak všetko to, čo som teraz povedal, im do toho nebude zapadať. Nemá to totiž nič spoločné s náboženstvom. Náboženstvom by bolo iba veriť v Buddhu a robiť to, čo Buddha povedal a potom bude všetko v poriadku. V skutočnosti ale buddhizmus nehovorí „Verte iba v Buddhu.“ Popravde Buddha povedal: „Neverte ihneď všetkému, čo hovorím. Musíte sa pozrieť na svoje vlastné pochopenie, či je správne alebo nesprávne.“ Buddha dokonca hovorí: „Ak chcete nájsť číre zlato, musíte použiť veľa metód“ – podľa starodávnych metód skúmania rýdzosti zlata ho pálime, istým spôsobom režeme atď., aby sme zistili, či je pravé. Naozaj sa musíte snažiť duchovné učenia skúmať sami aby ste zistili, či sú pravdivé alebo nie.

Existuje starý komentár k textu vinaje. Texty vinaje sú veľmi staré a mnohé z nich pochádzajú z doby krátko po Buddhovi. Podľa západných výskumov sa jedná o jednu z najstarších literatúr vôbec. Je to jeden z komentárov k istému textu vinaje, ktorý pochádza, myslím, z 5. alebo 6. storočia. Keď ho čítate, vidíte, že je dosť starý. Veľa vecí z neho pripomínajú veľmi starý spôsob rozprávania o buddhizme. V tomto texte sa hovorí, že sú dva spôsoby, ako pristupovať k buddhizmu, správny a nesprávny – doslova sa tu hovorí „biely“ a „čierny“. Nesprávny prístup k buddhizmu je taký, ktorý je v rozpore s vašim vlastným základným chápaním bežného fungovania skutočnosti, reality. Napríklad tu píšu, že keď vidíte pevnú hmotnú skutočnosť a cítite, že je pevná a potom študujete buddhizmus, ktorý to akoby popiera a vám sa zdá, že je v tom rozpor, ale hovoríte: „Verím buddhizmu a hoci viem, že hovorí, že to nie je správne, chcem stále veriť buddhizmu“ – tak to je nesprávny prístup k buddhizmu. Musíte nasledovať to, aké veci v skutočnosti sú, skutočné fungovanie reality. To by mal byť základ a vy by ste nemali byť proti tomu, čo tu je.

Je dosť zvláštne toto hovoriť. Keby bol buddhizmus normálnym náboženstvom, tak by sa to samozrejme hovoriť nedalo. Takže je tu veľký dôraz na to, že musíte pracovať s tým, čo je skutočná realita, nesmiete ju popierať. Keď sa zaoberáte s buddhizmom, musíte pracovať so skutočnosťou.

Výňatok z učenia XI. Tarab Tulku Rinpočheho